reklama

01x02 Bozk na rozlúčku

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Bozk na rozlúčku

 2

 1997 London Anglicko

- Nicolas?

Viktória klope na dvere bytu svojho prialeľa.

- Ahoj láska.

Nicolas otvára dvere s úsmevom.

- Mám pre teba novinku.

- Aj ja som ti chcel niečo povedať.

Pousmial sa s očami plnými lásky.

- Tak povedz prvá.

Viktória sa usmiala, nadýchla a hovorí.

- Som tehotná.

Nicolas sa len usmial, siahol do zadného vrecka a vytiahol prsteň.

- Vezmeš si ma?

 2017

„Ten deň začal tak krásne. Slnko bolo vysoko na oblohe. Moja rodina šťastná a kamaráti sa zabávali. No potom sa niečo stalo. Teraz tu ležím, všade okolo rozbité sklo, trosky auta, krv a môj kamarát Dávid. Vyzerá tak pokojne ako by spal. Začínam si uvedomovať, že prestávam všetko cítiť. Žiadne myšlienky, bolesť či hnev. A pomaly všetko začína tmavnúť až do úplnej tmy. V jednej sekunde som započul pieseň. Chytil som Dávida za raku a usmial som sa. Pretože niekedy to čo si želáme, sa môže splniť skôr ako sme čakali.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Úžasná milosť, tak sladký zvuk,

 ktorý zachránil chudáka ako som ja.

 Kedysi som bol stratený, ale teraz som sa našiel,

 Bol som slepý, ale teraz vidím.

„Všetci prišli. Sedia tu. Smútia a pozerajú na portrét vedľa rakvy s mojím telom. Pozorne počúvajú čo kňaz vraví. Rozpráva niečo ako, že najväčšia tragédia je, keď zomrie mladý človek. Keby som tak mohol prísť a povedať, že je to v poriadku, cítim sa dobre, utrieť slzy rodine a kamarátom a pošepkať, že skoro sa uvidíme."

 Bola to milosť, ktorá naučila moje srdce báť sa.

 A milosť, moje obavy rozptýlila.

 Aká drahá sa ta milosť javila

 Na chvíľu som tomu uveril.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „Bolí ma keď vidím, ako moji najbližší nesú na ramenách rakvu s mojim telom a prechádzajú davom ľudí držiacich v rukách biele ruže.“

 Cez mnoho nebezpečenstva, driny a nástrah už som prešiel.

 Táto milosť, ktorá ma viedla tak bezpečné doteraz,

 tá milosť ma povedie domov.

„Už sme na mieste. Všetci stoja okolo plačú a spomínajú. Jeden po druhom kladú na moju rakvu ružu.“

 Keď tu budeme desať tisíc rokov jasne žiariť ako slnko.

 My nebudeme o nič menej dní spievať Božie chvály.

 Než sme po prvý krát začali.

 „Rakva aj s mojim telom klesá pod zem. Posledné slnečné lúče dopadajú na ruže ktoré ju pokrývajú.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Úžasná milosť, jak sladký zvuk.

 Tá čo zachránila chudáka ako ja.

 Kedysi som bol stratený, ale teraz som sa našiel.

 Bol som slepý, ale teraz vidím.

 ... O dva mesiace neskôr.

- Je tu tak krásne.

Dominik, Siam a Nikola sedia na plaží na Ibize. Nikola sa pridáva do konverzácie.

- Určite by sa mu tu páčilo.

Po chvíli ticha a dívania sa na blížiaci západ slnka pri trblietavej hladine mora Dominik prehovorí.

- Ideme na to?

Marco sa postaví a opráši sa od piesku. Potom vyberie prázdnu fľašu s listom ktorý kedysi všetci spolu napísali. Vloží ho do vnútra a uzamkne.

- Škoda, že tu nemôže byť Dávid.

- Stále sa nič nezmenilo na jeho stave?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Domink odpovedá.

- Nie stále je v kóme.

- Všetko bude teraz iné.

Poznamenala Niikola.

- To áno.

Siam sa nadýchol a hovorí.

- Ideme na to?

- Áno, poďme na to!

V tom sa všetci vyzliekli do naha, rozbehli sa do vody. Potom spoločne fľašu zahodili do mora so slovami „Pretože my budeme žiť večne.“

„Zatiaľ čo sa moji priatelia lúčili s mojou osobou tak ako sme boli zvyknutý, moju mamu to ničilo čoraz viac. Keď balila do škatúľ moje veci a prezerala si fotky, netušila že to zlé ešte len prísť má.“

Samanta vchádza do mojej izby a všimla si, že fotka nebola jediné čo Viktória držala v ruke. Ale aj poloprázdnu fľašu od vína.

- Pani Viktoria ste v poriadku?

- Áno Samanta ďakujem vám.

- Idem vám spraviť čaj.

- Nie ďakujem.

- Je to recept mojej babičky. Je lepší ako víno.

Samanta sa usmiala na Viktóriu a spolu idišli do kuchyne.

- Vedia policajti už niečo o tom kamionistovy?

- Včera volali, že majú nejaké stopy a dnes sa u nás zastavia.

Zatiaľ o pár ulíc ďalej riešili iný problém.

- Dobry deň sestrička. Ako je na tom môj syn?

- Dobrý deň. Bohužiaľ žiadné zlepšenie. Stále je v kóme ale poďla posledných výsledkov je všetko v poriadku a mozog mu pracuje tak ako má. Je to len otázka času kedy sa preberie.

- Dúfám že máte pravdu.

- A vy sa ako máte? Počulasom, že sa vám rakovina vrátila.

- Áno ale nejako je klud. Len dúfam, že to nie je len ticho pred búrkou.

- Verím, že nie.

Odvetila s úsmevom sestrička.

- Prepáčte pani Tršková. Niečo som si všimla a viem, že ma do toho nič nie je ale ako ošetrujuca lekárka ma ta zaujalo.

- Pytajte sa.

Odvetila Dávidová mama.

- Dávid je adoptovaný? Viete jeho krvná skupina nie...

Prerušila ju Dávidová mama.

- Máte pravdu nič vás do toho nieje. Robte si svoju prácu a neplete sa do vecí kotrých nemáte.

Na druhý deň ráno pristalo lietadlo s Nikolou, Dominikom a Siamom. Na letisku ích čakali rodičia. Okrem mami Siama, ktorá ma dve práce aby uživila seba, Siama a jeho mladšiého brata Santiaga. Pre Nikolu prišiel jej otec, keďže jej mama je opäť so svojím novým priateľom niekde na dovolenke.

- Tak ahoj chalani bolo to také ako by chcel.

- To áno.

- Určite sa mu to páčilo.

S úsmevom povedal Siam.

- Tak o dva dni v škole sa vidíme.

- Jasné ahoj zatiaľ. 

- Dominik vyhodíš ma prosím ťa v nemocnici? Chcem ísť pozrieť Dávida.

- Určite, nie je problém.

- Ďakujem.

Odvetil Siam.

Keď Siama odviezli ku Dávidovi. Dominik sa s mamou zastavili v obchode aby nakúpili niečo na obed. No netušili koho tam stretnú.

- Aha mami Patriková mama.

- Vyzerá strašne. Už dlho som ju nevidela.

- Dobrý deň pani Fisherová.

- Ahoj Dominik, zdravim vás pani...

Viktória sa zamyslela a vetu dokončila Domoniková mama.

- Majerová

- Áno samozrejme prepáčte nespomenula som si hneď.

- Na nákupoch pani Fisherová?

- Potrebovala som vypadnúť z domu je toho veľa.

- To áno.

- Rada som vás videla. Majte sa pekne.

- Aj vy. Dovidenia.

Pri odchode sa nedalo nevšimnúť, že v košíku mojej mami je asi osem fliaš vodky.

- Dominik prosím ťa!

Ozvala sa moja mama.

- Mohol by si sa u nás zastaviť? Niečo by som potrebovala.

- Samozrejme pani Fisherová.

- Mohol by si aj dnes večer?

- Áno samozrejme.

- Ďakujem si zlatý.

Usmiala sa a pohľadkala ho po ramene.

- Dominik nevieš čo chce?

- Netuším, ale asi niečo s Patrikovými vecami predpokladám.

- Hmm, chceš niečo zjesť? Že sa pýtam. Vychudnutý si mal by si sa konečne poriadne najesť.

Ako sa moja mam blížila ku autu zazvonil jej telefón. Detektív jej oznamuje že našli nejaké stopy ohľadne šoféra kamiónu. V tom ale preruší telefonát. Viktoria niekoho zbadala pri svojom aute. Keď na neho zakričala, neznáma osoba ušla preč. Po príchode k autu uvidela za stieračom obalku v kteréj bol list.

"Neprišla si o dieťa len ty Viky, ale aj ja. Vieš, že Patrik bol môj syn nie jeho. Vidime sa skoro."

„Ticho vyplaví na povrch rôzne veci. Mnohých ticho ubíja až tak, že vlastné svedomie im nedá pokojne žiť.“

Telefonát šoféra kamiónu neznámej osobe.

- Nemôžem takto ďakej žiť.

- Nemožeš za to, že v tom aute sedel niekto iný.

- Zabil som niekoho koho som nemal.

- Áno, niekoho koho som mal zabit ja. Ale máme dohodu.

„Niektorí kvôli tichu, nedokážu spať,“

- Zlatko volaju z nemocnice

Dávidová mama vstáva z postele.

- Ide o Dávida...

Viktória nasadá do auta a odchádza od obchodneho domu. O pár ulíc ďalej zastavuje pri jednom s barov.

„Áno. Ticho vyplaví na povrch rôzne veci. A niekedy je tak ohlušujúce, že si nevšimnete, že nieste sami“ 

 Pri stole za Viktoriou sedí neznámi muž s telefónom pri uchu.

- Musím končiť ozvem sa ešte 

Juraj Červený

Juraj Červený

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu